ZRAKOVÉ POSTIHNUTIE A JEHO VPLYV NA MOBILITU
Predstava o možnostiach, schopnostiach a spôsobe mobility ľudí so zrakovým postihnutím je základom tvorby úprav, ktoré im pohyb v priestore majú uľahčiť. V tomto smere sú úpravy pre túto skupinu ľudí veľmi náročné, pretože vidiaca populácia má často o mobilite a orientácii osôb so zrakovým postihnutím veľmi skreslené názory.
Za zrakovo postihnutých ľudí považujeme nielen úplne nevidiacich a prakticky nevidiacich (vnímajú len svetlo a obrysy), ale aj slabozrakých ľudí a ľudí s poruchami binokulárneho videnia, kedy má človek problém s priestorovým vnímaním.
V poznávacom procese musia ľudia so zrakovým postihnutím nahradiť zrak inými zmyslami, čo kladie vysoké nároky na pamäť, analýzu a dedukciu. Vidiaci človek obsiahne situáciu jedným pohľadom, slabozraký, alebo nevidiaci človek si ju musí pamätať, meniacu situáciu neustále prácne analyzovať a dedukovať, čo môžu informácie, ktoré dostáva, preňho znamenať. Človek so zrakovým postihnutím má v prostredí sťažené nielen získavanie informácií a vykonávanie každodenných činností, ale najmä má sťaženú orientáciu a samostatný pohyb, predovšetkým v neznámom prostredí. Samotný pohyb ale pre človeka s čisto zrakovým hendikepom nie je problémom, preto napríklad schody ako také preňho nepredstavujú bariéru.
Pre bezpečný pohyb zrakovo postihnutých osôb je nevyhnutný dostatok jednoznačných informácií. Nevidiaci človek využíva na získavanie potrebných informácií pre pohyb a orientáciu hmat, sluch a čuch. Slabozraký človek využíva najmä zvyšky svojho zraku a v závislosti na stupni a druhu zrakovej chyby vo zvýšenej miere aj hmat, sluch a čuch. Spôsoby, ktorými nevidiaci alebo slabozraký chodec získava informácie o prostredí, možno rozdeliť do nasledujúcich skupín. Ide o informácie získané:
- hmatom pri samostatnom pohybe prostredníctvom bielej slepeckej palice a nášľapom.
Zrakovo postihnutý človek môže hmatom pozorovať len priestor vo svojej bezprostrednej blízkosti. Preto akékoľvek opatrenie určené na uľahčenie orientácie nevidiaceho, ktoré mu podáva hmatovú informáciu, musí byť umiestnené v jeho dosahu. Taktiež je potrebné umiestniť ho tak, aby bola pravdepodobnosť, že si toto opatrenie nevidiaci všimne, čo najvyššia. Hmatové vnímanie je zúžené len na plochu, ktorou pôsobí človek hmatovými receptormi na skúmaný objekt. Preto je dôležitá veľkosť prvkov, ktoré má hmatom vnímať – nesmú byť príliš malé, ani príliš veľké.
- trailingom (kĺzavou prstovou technikou), ktorý sa využíva najmä v interiéri,
- sluchom, keď sa využíva možnosť získania informácií a komunikovania prostredníctvom prirodzených i cielených zvukov z okolitého prostredia, ako aj hlasových informácií napr. pri popise usporiadania priestoru, pri zvukovom vyjadrení obrazovky informačných systémov (vybavených výstupom v syntetickej reči), pri akustickej informácii s popisom cesty a pod.,
V prostredí okolo nás sa vyskytuje veľké množstvo prirodzených zdrojov zvuku a niektoré z nich môže zrakovo postihnutý človek efektívne využívať pre svoju orientáciu. Príkladom je prúd áut – podľa zvuku tohto prúdu sa človek môže zorientovať a pohybovať sa paralelne s ním alebo kolmo naň. Ďalším príkladom môže byť fontána umiestnená pred vstupom do budovy, kde podľa vzdialenosti a smeru zvuku vody zrakovo postihnutý človek vie, kde približne sa nachádza vstup. Tieto prirodzené akustické prvky v prostredí sú však veľmi nestále. Ich výskyt ovplyvňuje napríklad denná doba (výrazne nižší počet áut na ceste mimo dopravnej špičky) alebo ročná doba (fontána v zime nebude funkčná). Z tohto dôvodu je nutné využívať cielené – umelé zvykové prvky pokiaľ sa jedná o situáciu, kde je potrebné, aby bola zvuková informácia dostupná nepretržite.
- zrakom, kedy slabozraké osoby využívajú vizuálne informácie zvýraznené farebným kontrastom, zväčšením, vhodným osvetlením a vhodným umiestnením,
Zrakovo postihnutí ľudia majú často využiteľné zvyšky zraku, ktorých kvalita a podmienky, v ktorých sú využiteľné, je veľmi rôznorodá vzhľadom na rôznorodosť diagnóz zrakových porúch a chorôb. Všeobecne však platí, že pokiaľ zabezpečíme dostatočné osvetlenie, vhodnú veľkosť objektov a výrazný farebný kontrast dôležitých prvkov, umožníme človeku so zvyškami zraku využívať ich čo najefektívnejšie.
- čuchom, čo je len doplnkový zmysel na získavanie orientačných informácií z prostredia vzhľadom na časovú a priestorovú nestabilitu čuchových podnetov.
To, ktoré zmysly a akým spôsobom bude človek pri samostatnom pohybe využívať, závisí od jeho osobných schopností, zručností, výcviku a subjektívnych preferencií. Pri tvorbe bezbariérového prostredia je potrebné aplikovať také riešenia, ktoré umožňujú využívanie čo najväčšieho počtu zmyslov, a teda treba využiť všetky možné spôsoby podania informácií, aby sa sám užívateľ tohto priestoru mohol rozhodnúť pre tie, ktoré vie momentálne najlepšie využiť.