ZÁKLADNÉ PRINCÍPY BEZBARIÉROVÉHO NAVRHOVANIA PRE ĽUDÍ SO ZRAKOVÝM POSTIHNUTÍM
- Usporiadanie prirodzeného prostredia a organizačné opatrenia
Prvotným pre pohyb a orientáciu zrakovo postihnutých osôb je vhodne usporiadané prirodzené prostredie, čo zjednoduší riešenie debarierizačných opatrení. Správne rozmiestnenie mobiliáru, zariadenia interiéru a rozličných predmetov potom doplní priestorovú situáciu tak, že sa zrakovo postihnutý človek cíti v danom prostredí dobre a bezpečne.
Príkladom môže byť použitie kontrastných materiálov, rozmiestnenie nábytku a doplnkov tak, aby neprekážali, správne použitie osvetlenia a farieb, centrálne umiestnenie funkcií a služieb tak, aby ich bolo možné intuitívne nájsť, pravouhlé schémy chodníkov a chodieb, rozdeľovanie veľkých priestranstiev na menšie funkčné celky pomocou prirodzených predelov (v exteriéri napr. pásy zelene, múriky, v interiéri napr. nábytok, farebné odlíšenie). Vo vstupných priestoroch do budov občianskej vybavenosti je napríklad správne rozmiestnenie kobercových plôch veľmi nenáročným a pritom efektívnym opatrením pre orientáciu zrakovo postihnutého človeka. Rôzna povrchová štruktúra a výškový rozdiel dlažby a koberca vytvára vodiacu líniu, ktorá ho môže priviesť napríklad k informačnému pultu, alebo plocha koberca logicky ohraničí časť priestoru so sedením a pod.
Na zlepšenie podmienok samostatného a bezpečného pohybu a orientácie zrakovo postihnutých osôb slúžia aj organizačné opatrenia. Ich podstatou je organizovanie konkrétnych služieb tak, aby boli prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím bez cudzej pomoci, informovanie personálu v službách, obchode, verejných budovách a doprave o tom, ako komunikovať s nevidiacimi a slabozrakými ľuďmi a naučiť ich ponúknuť kvalifikovanú pomoc. Zároveň je vhodné riešiť prevádzku objektu a služieb tak, aby sa zrakovo postihnutá osoba mohla sama rozhodnúť medzi využitím pomoci a samostatnosťou.
- Technické opatrenia – umelé hmatové a akustické prvky
Tam, kde prirodzené usporiadanie prostredia nepostačuje pre orientáciu osôb so zrakovým postihnutím, sa využívajú umelé hmatové a akustické prvky, ktoré sú podrobne opísané v praktickej časti tejto príručky
Princípy použitia umelých debarierizačných prvkoch:
- majú byť použité v dostatočnej miere, aby zabezpečili bezpečný a samostatný pohyb zrakovo postihnutého človeka.
- nesmú byť použité v neprimerane veľkej miere, aby človeka nepreťažovali a nespôsobovali jeho dezorientáciu.
- majú byť vytvorené tak, aby neprimerane nezaťažovali ostatnú verejnosť.
Umelé hmatové prvky majú spĺňať nasledovné základné požiadavky:
- byť čo najlepšie hmatateľné (výrazný reliéf, vhodná veľkosť)
- byť farebne kontrastné, aby boli dobre rozoznateľné zvyškami zraku slabozrakých osôb
- byť bezpečné na dotyk, najmä pokiaľ ide o prvky, ktoré sa hmatajú prstami alebo rukou
- byť v dosahu človeka a zároveň byť umiestňované na miestach, kde ich nevidiaci nájde intuitívne
Napríklad na označenie poschodia sa môžu na madlo zábradlia pri schodoch umiestniť nity – počet nitov znamená číslo podlažia. Je pravdepodobné, že sa zrakovo postihnutý človek bude pri chôdzi po schodoch držať madla, a teda umiestnením nitov na madlo mu dávame šancu nájsť ich, aj keď o nich nevie.
Podmienkou využitia umelých akustických prvkov, ktoré majú za úlohu navádzať do určitého smeru na určitú vzdialenosť, je aspoň čiastočné hmatové vedenie pomocou prirodzených alebo umelých vodiacich línií (kapitola 2.1.3). Táto nutnosť vyplýva z faktu, že efektívne a bezpečné využitie akustického prvku môže byť negatívne ovplyvnené externými, v čase premennými, faktormi (napr. hluk z dopravy, hluk spôsobovaný dažďom).
Štandardizácia technických opatrení:
Mimoriadne dôležitým princípom pri navrhovaní debarierizačných úprav pre zrakovo postihnuté osoby je ich štandardizácia. Na jednej strane by nemali byť nikdy hmatovo rovnako označené dve odlišné situácie a na druhej strane je mimoriadne dôležité, aby rovnaké situácie boli označené rovnako v čo možno najväčšom rozsahu (najlepšie na celom území štátu).
Dôležité je zachovávať presné parametre a spôsob použitia jednotlivých prvkov (napr. šírku a skladbu reliéfnych pásov, typy trilkov pri akustickom navádzaní a pod.).
Dôvodom prísneho presadzovania princípu štandardizácie je fakt, že zrakovo postihnutá osoba vzhľadom k svojmu hendikepu nedokáže vyhodnotiť dané opatrenie v konkrétnej situácii. Ak sa stretne s neštandardným spôsobom použitia určitého prvku, môže to spôsobiť zmätok, neistotu, stratu orientácie. V prípade, že použité opatrenie nie je správne alebo je neadekvátne k danej situácii (napr. nesprávny typ reliéfu, nesprávne smerovanie reliéfneho pásu), ale zrakovo postihnutá osoba sa naňho spoľahne a použije ho štandardným, naučeným spôsobom, môže dôjsť až k ohrozeniu jej zdravia.
Štandardizáciou opatrení zároveň zmenšujeme množstvo informácií, ktoré si musí osoba so zrakovým postihnutím pamätať, aby mohla debarierizačné opatrenia identifikovať a efektívne použiť. Tým odľahčujeme nápor na pamäť a sústredenie, a teda napomáhame ľahšiemu dosiahnutiu samostatnosti a bezpečnosti pri pohybe.
- Kombinácia opatrení
Kombinácia vhodného usporiadania prirodzeného prostredia, organizačných a technických opatrení by mala byť základným spôsobom komplexného riešenia debarierizácie prostredia. Málokedy je dostatočne uspokojivé technické riešenie bez organizačného a opačne alebo úprava prirodzeného prostredia bez využitia potrebných umelých prvkov a pod…
Príkladom kombinácie opatrení môže byť inštalácia telefónu alebo iného signalizačného zariadenia vo verejných budovách (obchodný dom, letisko, úrady), pomocou ktorého si môže človek so zdravotným postihnutím vyžiadať pomoc alebo informáciu a zároveň jeho sprístupnenie zrakovo postihnutým ľuďom pomocou špeciálnych technických opatrení – popis tlačidiel zariadenia reliéfnym písmom a Braillovým písmom, inštrukcie na použitie v reliéfnom písme a Braillovom písme, inštalácia reliéfnych prvkov na podlahe tak, aby zrakovo postihnutého človeka k tomuto zariadeniu doviedli.
Je nevyhnutné, aby jednotlivé opatrenia na seba navzájom nadväzovali a tvorili spolu s prirodzeným prostredím integrovaný celok. Izolované, umelo a násilne osadené prvky, sú pre zrakovo postihnutú osobu neúčelné, s veľkou pravdepodobnosťou ich nenájde, prípadne pre ňu bude nadmerne zaťažujúce vrátiť sa od špeciálneho prvku späť k využitiu ďalších prvkov v prirodzenom prostredí.